Kreatívne záblesky mysle sa tešia mojej mimoriadnej obľube. V poslednej dobe sa neblýska toľko, ako by som si bola želala a inšpirácia musí byť naozaj vytrvalo dotieravá. Moja mozgová kôra tvrdne, ale vekom to nebude. Párkrát som sa nad tým skúsila zamyslieť a bude to asi mojou ľahostajnosťou a apatiou voči vonkajšiemu svetu. Nezaujímam sa veľmi o to, čo sa deje okolo, všetko sa mi zdá príliš povrchné a málo výnimočné na to, aby to bolo naozaj. Tak si myslím, že to je nasilu, prípadne že sa to vôbec nestalo. Tam je pôvod počiatočného štádia mojej sklerózy multiplex. Trošku som sa zase začala uzatvárať do Romywoodu, asi na mňa ide druhá puberta. No ale nechcem sa rýpať v hovnách, mám s nimi iné zámery.
Apropo hovno. Dúfam, že s týmto slovom nemá nikto nejaký problém, pretože sa ho chystám v nasledujúcich riadkoch hojne využívať. Pre priemerne až podpriemerne vzdelaného človeka so sedliackym rozumom hovno nie je príliš príťažlivý element. Evokuje pocit niečoho podradného, smradľavého a nehodného plytvania slovami. Keď je niečo na hovno, väčšinou to znamená, že je to dosť zlé. Keď je niekto na hovno, nedostáva sa mu dostatočnej pozornosti od verejnosti, zrejme preto, že jeho názory sa vymykajú mainstreamu a vlastne vôbec nie sú zaujímavé. Keď je niekomu na hovno, trpí melancholickými pocitmi a má sklony k alkoholizmu. Keď vám niekto povie “hovno” asi prišiel z praveku, prípadne sledoval príliš veľa filmov so slovenským dabingom. To sa stáva. Slovenský dabing je ešte stále na hovno.
S novou dobou nadobúda slovo hovno nový rozmer a čudný potenciál. Stáva sa čoraz zaujímavejším a dokonca vyhľadávaným artefaktom. Mimoriadny záujem oň prejavujú duchovne zaostalí ľudia, premúdrelí manipuátori, beznádejní melancholici a zúfalci kričiaci o pozornosť zahalení do hipsterského odevu. Je to divné a dovolím si vyslať varovný signál, že táto tendencia glorifikovať hovno narúša prirodzenú rovnováhu života a mentálnej pohody na zemi.
Postoj k hovnu sa začal výrazne meniť najmä vo vzdelaných kruhoch. Hovno (okrem toho vegetariánskeho) smrdí. Bez ohľadu na to, ako strašne teraz fičí raw strava a ako sa všetci predbiehajú v tom, kto zje viac zeleniny, hovno stále smrdí. Väčšine však tento smrad prestal vadiť. Tolerujú závan hovna kdekoľvek a za akýchkoľvek okolností. Hrabať sa v hovne už tiež nepatrí medzi nechutné záležitosti. Veď zakaždým si po prepieraní sračiek môžete umyť ruky do čista. Navyše, schopnosť upliesť z hovna bič sa čoskoro začne vyučovať na základných školách ako povinný a nevyhnutný predmet. Keď objavíte zaujímavé miesto, hudbu, film, čokoľvek, vačšinou si nikto ani necvrkne. Ale keď objavíte hovno, to hneď lietajú z každej strany blaťáky! Keď makáte ako šróbik pre blaho spoločnosti, nikto sa z toho neposerie. Ale skúste spraviť hovno, a odpadne z vás polka firmy! A možno budete aj visieť na nástenke pod nadpisom “Talent mesiaca”.
Hovno v sebe nesie neuveriteľný potenciál. Verte či nie, čoskoro sa hovno stane dôležitou súčasťou našej kultúry, našich každodenných životov, našich myšlienok, nášho sveta. Hovno sa stalo natoľko dôležité, že som o ňom schopná napísať samostatný text a šípim, že nebude posledný. Je to totiž nevyčerpateľná žumpa inšpirácií.
V rámci zachovania si zdravého rozumu a zraniteľnej duše sa ja osobne pozerám na hovno z diaľky. Hovno mi smrdí a neznesiem jeho prítomnosť v mojej blízkosti. Bohužiaľ (alebo bohuvďaka) to kvôli mojej tvrdohlavej vzdorovitosti k hovnám asi ďaleko nedotiahnem. Asi mi to vôbec nevadí.
Pozorujem, skúmam a spriadam povstanie proti hnačke spoločnosti. A vy si zatiaľ vyvetrajte.
