Som vášnivý cestovateľ s nedostatočnými možnosťami na navštevovanie vysnívaných ambicióznych destinácií. Pravidelné uspokojovanie je u mňa limitované množstvom finančných prostriedkov a stoickou nerozhodnosťou. Keď už dám definitívnu zelenú hýčkaniu svojho chtíču, stupňujúca eufória mnou lomcuje až kým neprekročím prah domu rozlúčkovým krokom. Vlastne až do chvíle, kedy na mňa cestovateľskí duchovia nezošlú zlú karmu.
Mám rada stres, pretože ma dokáže vyburcovať a vyškrabať smotanu aj s čerešničkou z mojich schopností v tých najzúfalejších situáciách. Existuje mnoho zúfalých situácií a ja vás uisťujem, že balenie NIE JE zúfalá situácia. Neznášam nervóznych, nedočkavých samozvaných mudrlantov, ktorí majú potrebu prizerať sa (mlčky!), komentovať, v horšom prípadne výrazne participovať na mojom umení zbaliť sa. Sama sa viem uštvať do nepríčetna, nepotrebujem na to trvalú asistenciu. Aj dobre mienené rady môžu v tomto prípade padnúť na intoxikovanú pôdu, ktorá spôsobí kontamináciu vzájomných vzťahov po dobu neurčitú.
Priveľká koncetrácia osôb s darom reči, neváhajúcich ju použiť aj v prípade, že by mlčaním mohli odhaliť štyri zlaté bane, mi spôsobuje nemalú migrénu a nutkavé túžby po lobotómii. Vo všeobecnosti mám z davov chronickú fóbiu, ktorá dokáže vyústiť do apatickej ignorácie, prípadne nekontrolovateľnej agresie. Mám sociopatické sklony sprevádzané úzkostnými pocitmi na všetkých miestach, kde je počet ľudí neúnosne neúmerný mojim prísnym limitom. Narušenie mojich neskromných očakávaní môže spôsobiť trvalé poškodenie dobrej nálady. Situáciu je možné vyriešiť akýmkoľvek druhom alkoholu okrem borovičky.
Deti. Chúlostivá kategória a pálčivá téma (tí, čo ma poznajú, by vedeli rozprávať). Riadky o nej pribúdajú s každým novým a stále šokujúcim zážitkom. Nech mi všetky matky a ochrancovia rodiny odpustia, ale deti by mali pred cestou kamkoľvek dostávať sedatívna. Silné a zadarmo. Aj na cestu výťahom. A najmä v prípade cestovania lietadlom, alebo iným hermeticky uzavertým prostriedkom. V opačnom prípade sa mi spustí atypická alergia, spočívajúca v nekontrolovateľnom vystrelovaní rúk a švihaní faciek počas nepozornosti rodičov. Nech majú tí malí satani aspoň dôvod na neutíchajúci škrekot a piskot, ktorý sa im v pravidelných intervaloch derie z úst. Dokážem byť krutá a nepoznám zľutovanie. Samozrejme zveličujem, ale deťom to nehovorte.
Obtierači, smraďoši, stalkeri, brzdy a iná kyslík spotrebúvajúca háveď mi tiež nepridáva na pozitívnej nálade z cestovania. Špeciálne kategória šuchtošov mi vie neuveriteľne dvihnúť tlak a rozpútať žalúdočné kŕče. Počas dovolenky je síce hriech sa ponáhľať, lenže niekto možno necestuje kvôli penzijným svetským útechám pred posledným odpočinkom, ale ponáhľa sa na pracovné stretnutie, pre ktoré strávil predchádzajúcu noc bezsenným prevracaním sa zo strany na stranu. Potreba fotiť si bársakú hovadinu, ako napríklad roztečenú nugátovú zmrlinu na betónových dlaždiciach sa vymyká môjmu chápaniu moderného umenia. Odkedy zabudovali do smartfónov fotoaparáty, denne stretnem minimálne troch Demarcheliérov s maniérmi hodnými Picassa. Niekedy stačí len prekročiť hranice officu, niekedy dokonca vystúpiť zo svojej intímnej zóny a nadobúdam pocit, že nie som na správnej planéte a omylom som ostala zaseknutá v inej časovej dimenzii.
Aj tí, čo si myslia, že majú do sietnice zabudované google maps a presvedčivo krúžia okolo jediného beznájdejne záchytného bodu by si zaslúžili zopár podprahových elektrošokov priamou linkou do mozgu. Najmä ak mám obšúchané nohy do takej miery, že moja 27 rokov rohovatejúca päta mäkne pod dotykom asfaltu ako penis európskeho turistu v Ázii po zistení, že miesto v nohavičkách šmátra rukou v rozkroku nápadne podobnom tomu svojmu.
Osobne si myslím, že mám na sebe niekde prilepený príbalový letáčik s podobne absurdným obsahom ako je tento článok, ako výstrahu pre potenciálnych spolutrpiteľov a lakomých alkoholikov. Apropo, každý problém na cestách sa dá vyriešiť. Peniazmi, alebo alkoholom. Inak mám rada život, seba aj cestovanie. Len ma nesmiete nasrať.
