Berlin calling

Navštívili ma večerné stavy úzkosti, ranný stres a žalúdočná nervozita. Posledné štyri dni si v harmónii nažívame dosť intenzívne. Jasný signál, že sa blíži dovolenka!

Lietadla sa nebojím, aj keď by nemuselo pršať, fúkať, blýskať sa a hrmieť, aby som nechtami nezodrala koženkové poťahy na sedadlách. Ani náhodného bombového útoku sa až tak nebojím, ale štatistikám pravdepodobnosti výbuchu sa radšej vyhýbam. Potiaže mi spôsobuje napäté pracovné prostredie, kde sa robia vždy zázraky na počkanie pred posledným dňom v mesiaci. Človek si zvykne, to len ja sa beriem príliš vážne.

Ale nenormálne sa teším. Berlín je už tretí výjazd za hranice mojej prokrastinácie tento rok a SD karta praská vo švíkoch. Tentokrát ma do lovecity vedú úplne iné záujmy, Klingáčik beží maratón. Ako profesionálny povzbudzovač nesmiem chýbať, ako univerzálny sprievodca sa snáď tiež osvedčím. Nejaké miesto na SD karte sa hádam ešte nájde, aby som mohla obrázkami previesť aj vás, nech z toho tiež máte nejaký zážitok a spotené dlane.

Tešte sa, maratón fotoreportáží sa blíži…

Be first to comment

nine − 6 =