Posledné dni husto plačem do vankúša. Neviem, či je to súčasťou koncoročného bilančného procesu, alebo nejaká ozdravná procedúra pred začiatkom nového kalendárneho roka, ale nie je to aktivita, ktorá by ma stimulovala v pozitívnom slova zmysle. A taký pekný rok mám za sebou, plný nálezov a strát. A tiež nevytriedených fotiek na SD karte.
Presne tri dni mi zostávajú na novoročné predsavzatia, ktoré som si vďaka ruke prilepenej k mobilnému telefónu ani nemohla premyslieť. Som nesystematická, duševne neprítomná a obávam sa, že okrem strácania času strácam mozgové bunky vylaďujúce stav môjho IQ. Keďže však nechcem patriť do skupiny ľudí, ktorí sebaľútosť povýšili na svoj životný štýl, nebudem sa verejne ponižovať zdieľaním detailov svojich duševných vojen. Možno určite neskôr v metaforách.
Rok 2017 bol bez irónie super. Jeden z tých, o ktoré by som nerada prišla, ak by v budúcnosti došlo k poškodeniam na mojej pamäťovej karte. Splnila som si pár snov, prekonala samú seba, bola som spontánna, odvážna, trpezlivá, vytrvalá a húževnatá. O rok som zostarla a prehrala pár citových vojen, ale tak to v živote chodí. Chcela by som tú jedinečnosť každého zážitku popísať aspoň tromi vetami, ale neskončila by som do nového roka. Bolo to čarovné a som za to vďačná najmä ľuďom, ktorí to prežili všetko so mnou.
S každým pribúdajúcim číslom v kalendári ma chytá úzkosť z nedostatku času a jeho nezodpovednej straty. Predsavzatia sú mi nanič, dokážem dodržať len sľuby motivované láskou k iným. Mám ale pár nesmelých prianí, ktoré by som si chcela v novom roku splniť v ľubovoľnom poradí.
Myslím, že sa mi bude žiť ľahšie, keď sa zbavím chorej posadnutosti dokonalosťou, ktorá je prameňom mojej večnej nespokojnosti. Chcem stratiť schopnosť ustráchanej sebakontroly, viac si veriť a zabúdať častejšie na to, čo si asi myslia ostatní. Chcem veľa vidieť a nestrácať sa medzi riadkami svojich myšlienok, veľa počuť a učiť sa z pozorne počutého, menej hovoriť a zabúdať, neprestávať objavovať, zažívať, ochutnávať, cítiť a dotýkať sa.
No a tiež už chcem vedieť ovládať všetky funkcie na svojom Nikone, prestať fňukať, zvyknúť si už na seba a žiť spokojne.
Vy si želajte čo chcete, prajem vám pevnú vôľu a silné žalúdky. A spokojnosť tiež, tú hlavne.
PF 2018.
