“Walk like you have three men walking behind you.”
Nezvyknem veľmi oplakávať tragické udalosti, pokiaľ nie sú súčasťou filmového príbehu alebo vyhraneného citového vydierania stupídnych televíznych relácií. Podvedome a nechtiac si udržiavam citový odstup a emočne vypäté situácie ma uvádzajú do rozpakov s nutkaním k nenápadnému úteku. Od istého času veci prežívam tak na 70% a vnútorná kontrolka mi nedovolí nechať sa strhnúť tými zyšnými 30-timi. Nikdy. Vraj sa tento problém dá čiastočne liečiť zdĺhavou psychoterapiou, na ktorú nemám čas ani guráž. Tak stále čakám, kým ma niečo strhne z ľadového útesu. Občas ma prekvapivo mykne v okamihoch, ktoré so mnou absolútne nesúvisia, čo ma väčšinou znepokojivo prekvapí. Ako naposledy.
Neplakala som, keď Oscar zomrel. Ani som nepostla RIP na fejsbuku ako 99% jeho obdivovateľov a fanúšikov. Len som sa na pár minút zamyslela nad absurdnosťou tej správy. Akože zomrel? Prišlo mi to také divné, akokeby ten človek nemal nárok na smrť. Akokeby mal ušiť ešte určitý počet šiat predtým, ako odbije záverečná. Akoby jedna malá matica vyskočila z obehu, ale mašinéria fungovala aj naďalej bez vážnejších ťažkostí. Tá zdanlivá samozrejmosť situácie. Nevtieravá smrť, akoby si len prisadla k ľahostajnému davu. A možno to ma tak vystrašilo.
Ja som toho o Oscarovi nikdy veľa nevedela, viac som si pozerala obrázky jeho krásnych šiat ako študovala životopisy a rozhovory o zdrojoch inšpirácie. Jeho meno však bolo jedným z prvých, ktoré sa mi vybavili v mojej pomyselnej osobnej topke módnych návrhárov. Môj vzťah k móde je taký náladový, ako toto októbrové počasie a priznávam, že ma veľakrát mrzí, ako v tejto oblasti prokrastinujem. Ale pamätám si, že tie prvé šaty, ktoré som si poctivo lajkla, sharovala a vypozerala z farby, boli tie Oscarove.
Ak chcete o Oscarovi vediet niečo viac, asi nebudem ten vhodný zdroj informácií. Vzhľadom na moje sklony k puntičkárstvu, by ste článok nielenže nedočítali do konca, ale ani ja by som ho nebola schopná napísať od začiatku. V dnešnej super kyber bezcitnej dobe si nájdete všetko na internete. Go ahead. Ale, že mám práve dnes dobrý deň, o pár pre mňa významných míľnikov sa s vami hádam aj podelím.
Oscar za mlada študoval maliarstvo v Madride a popri štúdiu si privyrábal kreslením skíc pre módne domy. Jeho nákresy si jedného dňa všimla manželka amerického veľvyslanca v Španielsku a požiadala ho, aby navrhol šaty pre jej dcéru. Šaty sa objavili na titulke magazínu Life a o Oscarovi sa zrazu začalo šuškať. Pod svoje krídla si ho vzal Cristobal Balenciaga, ktorého Oscar neskôr považoval za svojho mentora. Počas dovolenky v Paríži začal pracovať na couture línii pre Lanvin, odkiaľ za krátky čas pokračoval za veľkú mláku, kde navrhoval pre Elizabeth Arden.
Po tom, ako vstúpil do chomúta so šéfredaktorkou francúzskeho Vogue, čo mu otvorilo dvere k mnohým známym tváram a vplyvným osobnostiam, začal navrhovať svoje vlastné modely. Každý kúsok jeho šiat zvýrazňuje ženskosť tvarom či materiálom. Jemné hodvábne potlače, volániky, jemné siluety, živé farby – dokonalá romantická elegancia, neformálny luxus, šaty ako stvorené na červený koberec. Ako sám hovoril, jeho zámerom nebolo šokovať, iba tvoriť nádherné šaty. Jeho modely si hneď obľubili tetky aristokratky ako princezná Diana, Hilary Clinton, Laura Bush, Nancy Regan či Michelle Obama. V jeho šatách si svoje áno odrecitovala aj terajšia manželka Georga Clooneyho Amal Alamuddin.
Z Oscarovej tvorby vždy vyžarovala taká zvláštna vážnosť, pokora a úcta voči ženám, láskavosť mu nebola cudzia ani v osobnom živote. V čase keď celý svet odsúdil antisemitské výroky Johna Galliana, mu Oscar ponúkol možnosť tvoriť istý čas pod jeho značkou. V posledných rokoch chcel svoju tvorbu priblížiť aj ženám, ktoré majú hlbšie do vrecka, a založil líniu O Oscar.
Každá z jeho kolekcií, čo jeseň, čo jar, bola inšpirovaná ženami. Bol si vedomý, že jeho zákazníčky sú sofistikované ženy, pre ktoré je veľmi dôležitý individualizmus. “Musím vytvárať veci, ktoré bude žena chcieť nosiť, nezáleží na tom, ktorá konkrétne.” Ja osobne už dlhšie chcem, je len otázkou času, kedy si ich budem môcť aj dovoliť.
RIP.
